Primárnou funkciou izolátorov cievkového typu je poskytnúť elektrickú izoláciu a mechanickú podporu; v dôsledku toho podliehajú špecifickým požiadavkám na elektrické a mechanické vlastnosti. Tieto zahŕňajú: odolnosť voči špecifikovaným prevádzkovým napätiam, bleskovým prepätiam a vnútorným prepätiam bez prepichnutia alebo povrchového preskoku; odolnosť proti štrukturálnemu zlyhaniu alebo poškodeniu pri špecifikovanom dlhodobom a krátkodobom mechanickom zaťažení; zachovanie integrity bez výraznej degradácie po dlhšej prevádzke pri špecifikovanom mechanickom a elektrickom zaťažení a rôznych podmienkach prostredia; a zabezpečenie, aby kovové armatúry nevykazovali významný korónový výboj pri prevádzkovom napätí, čím sa zabráni rušeniu rádiového alebo televízneho príjmu. Pretože sa izolátory nasadzujú vo veľkom množstve, ich spojovacie armatúry musia byť tiež zameniteľné. Okrem toho, v závislosti od modelu a podmienok aplikácie, technické normy nariaďujú rôzne elektrické, mechanické, fyzikálne a environmentálne testy na overenie výkonu a kvality izolátora.
Izolátory sú zariadenia inštalované medzi vodičmi s rôznymi potenciálmi - alebo medzi vodičom a uzemneným komponentom - schopné odolať napätiu a mechanickému namáhaniu. Prichádzajú v širokej škále typov a tvarov. Hoci sa konštrukcie a formy rôznych typov izolátorov výrazne líšia, všetky pozostávajú z dvoch hlavných komponentov: izolačného telesa a spojovacích kovových armatúr.

